Slovenský (Ars Poetica, Bratislava, 2006)

Vraciame sa z úteku do lesa:

Po Belleville kráča opilec s trojnohým psom,

čo krivká v dobrom i v zlom

a  život je tiež

len starý trojnohý pes, ktorého za vôdzku ťahá

dáky opilec.

Späť v byte,

susedia (žena pije) sa dnes prekvapivo nevadia,

už nepríde mňaukať ku dverám, keď zacíti pečené kura:

dnes máme smútok,

pretože smrť pri hraní kariet

vytiahla tú, čo patrila mačke Piu-Piu.

Kým k nám stúpa pach falošného kaviáru,

zazeráme na rozbúrený

chodník naproti, kde parkuje zopár áut,

a ak sa v nedeľu vyčasí,

povieme si nad fľašou pálenky,

pôjdeme sa pozrieť na more, ako si na pobreží vybíja zlosť.

(Pataquès - Z francúzskeho originálu preložila Mária Ferenčuhová)

Na ulici vyrástol

plot ihriska

amerického typu

a v tvare U

dve spojené budovy

pod pestrými sklami.

Drevené a kovové trámy

držia kostru stavby,

ktorou náhle prenikne

nečakaný výstrel,

lopta,

čo spustila súboj chvastúňov.

Na ihrisku sa chlapcom od úsilia

blyštia telá,

jedna murovaná budova sa obráti na prach,

ďalšia rastie,

aby sa ponúkla iným na predaj,

tu sa v hre na silnejšieho iba prehráva.

(Pataquès - Z francúzskeho originálu preložila Mária Ferenčuhová)

Belleville v parku,

svetlo kreslí presné tiene

a ľudia na prechádzke pri pohľade zhora vyzerajú,

akoby okolo nich poskakovali čierni panáci,

čo zdvojujú ich gestá.

Vo vysokom bistre

v prítmí poprskáva

kávovar.

Žlté a fialové ihlany –

na teplom sinku štrngajú poháre piva.

Stromy na terase priamo nado mnou

Sa hýbu, trasú vetvami, destilujú svetlo

Kvapku po kvapke, ach, prečo nemôžem

Zívať do neba ako ony

A chytať vietor každým konárom.

(Pataquès - Z francúzskeho originálu preložila Mária Ferenčuhová)

Tvoje slová znejú

vo voľnom nočnom vzduchu

na kamennom ostrovčeku bulvára.

Nikde nikto,

verše, taxík,

vietor nás niekam zaveje.

Tvoje slabiky

s cukrovou polevou

a medovou plnkou

sú ako arabské koláče,

po ktorých behás jazykom,

než do nich zatneš zuby.

Mám rada tiché noci

keď okolo nás stoja

len kolíky trhoviska

navlečené do plátna,

keď počujem, ako sa liahnu tvoje bdelé slová,

a plátno stánkov sa trepoce vo vetre.

(Pataquès - Z francúzskeho originálu preložila Mária Ferenčuhová)

Detstvo, hranice sveta,

neznáme:

Veriť, že sa dá chodiť po vode,

že na lietanie stači bicykel s krídlami,

považovať strechy Michelinovej továrne

za tobogany,

predpokladať, že mačky škriabu preto,

že majú ostré fúziky.

(Vélo vole - Z francúzskeho originálu preložila Mária Ferenčuhová)

Vraciam sa

do strohého mesta môjho detstva,

do celkom malého mestečka,

ktoré vďaka lávovine

a arkádam

vyzerá, akoby bolo v horách.

Vraciam sa trochu náhodou.

Na ulici na mňa všetko útočí, každý kúsok chodníka.

Poznám tu každý schod a každý kameň, každú pokazenú okenicu,

všetky detaily poznám naspamäť a teraz mo kolú oči.

Cudné, mám pocit, že kráčam vo filme.

Len som ho chcela pozdraviť.

Ale ako ?

Viem objímať ľudí,

no ako objať mesto, ako ho stisnúť v náručí?

(Vélo vole - Z francúzskeho originálu preložila Mária Ferenčuhová)