- Accueil
- Slovenský (Ars Poetica, Bratislava, 2006)
Slovenský (Ars Poetica, Bratislava, 2006)
Návrat do Belleville
Vraciame sa z úteku do lesa:
Po Belleville kráča opilec s trojnohým psom,
čo krivká v dobrom i v zlom
a život je tiež
len starý trojnohý pes, ktorého za vôdzku ťahá
dáky opilec.
Späť v byte,
susedia (žena pije) sa dnes prekvapivo nevadia,
už nepríde mňaukať ku dverám, keď zacíti pečené kura:
dnes máme smútok,
pretože smrť pri hraní kariet
vytiahla tú, čo patrila mačke Piu-Piu.
Kým k nám stúpa pach falošného kaviáru,
zazeráme na rozbúrený
chodník naproti, kde parkuje zopár áut,
a ak sa v nedeľu vyčasí,
povieme si nad fľašou pálenky,
pôjdeme sa pozrieť na more, ako si na pobreží vybíja zlosť.
(Pataquès - Z francúzskeho originálu preložila Mária Ferenčuhová)
Ulica
Na ulici vyrástol
plot ihriska
amerického typu
a v tvare U
dve spojené budovy
pod pestrými sklami.
Drevené a kovové trámy
držia kostru stavby,
ktorou náhle prenikne
nečakaný výstrel,
lopta,
čo spustila súboj chvastúňov.
Na ihrisku sa chlapcom od úsilia
blyštia telá,
jedna murovaná budova sa obráti na prach,
ďalšia rastie,
aby sa ponúkla iným na predaj,
tu sa v hre na silnejšieho iba prehráva.
(Pataquès - Z francúzskeho originálu preložila Mária Ferenčuhová)
Belleville v parku
Belleville v parku,
svetlo kreslí presné tiene
a ľudia na prechádzke pri pohľade zhora vyzerajú,
akoby okolo nich poskakovali čierni panáci,
čo zdvojujú ich gestá.
Vo vysokom bistre
v prítmí poprskáva
kávovar.
Žlté a fialové ihlany –
na teplom sinku štrngajú poháre piva.
Stromy na terase priamo nado mnou
Sa hýbu, trasú vetvami, destilujú svetlo
Kvapku po kvapke, ach, prečo nemôžem
Zívať do neba ako ony
A chytať vietor každým konárom.
(Pataquès - Z francúzskeho originálu preložila Mária Ferenčuhová)
Nokturno
Tvoje slová znejú
vo voľnom nočnom vzduchu
na kamennom ostrovčeku bulvára.
Nikde nikto,
verše, taxík,
vietor nás niekam zaveje.
Tvoje slabiky
s cukrovou polevou
a medovou plnkou
sú ako arabské koláče,
po ktorých behás jazykom,
než do nich zatneš zuby.
Mám rada tiché noci
keď okolo nás stoja
len kolíky trhoviska
navlečené do plátna,
keď počujem, ako sa liahnu tvoje bdelé slová,
a plátno stánkov sa trepoce vo vetre.
(Pataquès - Z francúzskeho originálu preložila Mária Ferenčuhová)
Zahmlené
Detstvo, hranice sveta,
neznáme:
Veriť, že sa dá chodiť po vode,
že na lietanie stači bicykel s krídlami,
považovať strechy Michelinovej továrne
za tobogany,
predpokladať, že mačky škriabu preto,
že majú ostré fúziky.
(Vélo vole - Z francúzskeho originálu preložila Mária Ferenčuhová)
Objatie
Vraciam sa
do strohého mesta môjho detstva,
do celkom malého mestečka,
ktoré vďaka lávovine
a arkádam
vyzerá, akoby bolo v horách.
Vraciam sa trochu náhodou.
Na ulici na mňa všetko útočí, každý kúsok chodníka.
Poznám tu každý schod a každý kameň, každú pokazenú okenicu,
všetky detaily poznám naspamäť a teraz mo kolú oči.
Cudné, mám pocit, že kráčam vo filme.
Len som ho chcela pozdraviť.
Ale ako ?
Viem objímať ľudí,
no ako objať mesto, ako ho stisnúť v náručí?
(Vélo vole - Z francúzskeho originálu preložila Mária Ferenčuhová)